sábado, 7 de diciembre de 2013

8 DE DICIEMBRE: TUPÂSY KA'AKUPE ÁRA - DÍA DE LA VIRGEN DE KA'AKUPE

8 DE DICIEMBRE: TUPÂSY KA'AKUPE ÁRA - DÍA DE LA VIRGEN DE KA'AKUPE
Por: David Galeano Olivera

Cada año, desde hace muchísimo tiempo, los paraguayos acuden el 8 de diciembre, hasta la Ciudad de Ka’akupe a venerar a la Inmaculada Concepción, más conocida como la Virgen de Ka’akupe.



Sin lugar a dudas, se trata de la mayor festividad religiosa del Paraguay. Anualmente más de un millón de personas se congregan en la Basílica, ubicada en la Ciudad de Ka’akupe (distante 54 kilómetros de la Ciudad de Asunción, Capital del Paraguay). La gente procede de todo el país e incluso del exterior, a fin de pagar las promesas elevadas a la Virgencita Azul.

La celebración se inicia con el novenario, que se extiende hasta su día: el 8 de diciembre; y culmina con la octava. Durante ese tiempo, la Ciudad de Ka’akupe se llena de peregrinantes. En efecto, la tradición hace que cada año miles de personas lleguen peregrinando a pié hasta Ka’akupe. Algunos caminan desde Asunción, otros lo hacen desde Ypakarai o desde la cima del cerro ubicada en el kilómetro 48. Los que vienen del interior tienen la costumbre de caminar desde la Ciudad de Coronel Oviedo o desde el desvío a Pirivevúi. Muchos llegan en caravanas de carretas y otros en motos o bicicletas.

Los “promeseros” suelen vestirse con los colores de la virgen: ropa y gorro de color blanco y capa de color azul. Conviene destacar que las promesas incluyen de todo: algunos llegan de rodillas, desde varios kilómetros, hasta la imagen de la Virgen; otros, llegan con alguna carga sobre la cabeza (ladrillos o piedras); algunos lo hacen transportando una pesada cruz de madera. Todo vale a la hora de agradecer a la Virgen por los favores recibidos.

En todo el Paraguay, más de uno guarda en la memoria alguna anécdota de algún milagro de la Virgencita de Ka’akupe.

En las horas previas al 8 de diciembre, se suele realizar una serenata a la Virgen con la presencia de numerosos artistas. A partir de la medianoche, cada una hora, se suceden las misas (en Guarani y en castellano); siendo la de las 6 AM la denominada Misa Central.

Los peregrinantes, una vez “pagada” la promesa, suelen transladarse hasta el Tupâsy Ykua (el pozo de la Virgen), mítica naciente de agua fresca y bendita; donde a más de beber, los peregrinos se refrescan y llevan el Agua de la Virgen en algún recipiente.

Alrededor de la Basílica y en torno al Ykua abundan los puestos de venta de artesanías que son vendidas con la tradicional inscripción “Recuerdo de Ka’akupe”. También, están las famosas “calesitas”; donde la gente se entretiene. En la plaza “Teniente Fariña” y en las veredas de la Basílica y del microcentro miles de personas, cansadas y con los piés llenos de “ampollas”, se sientan, se recuestan y… duermen sobre los cómodos “piri”.

Péina ko ára guasuetépe, ha’éva Tupâsy Ka’akupe ára, jahecha ñane retâyguakuérape oguata javérô Ka’akupe gotyo. Mitâ, Mitârusu ha kakuaa, taha’e ha’éva, oho ome’êvo aguyje Tupâsýme. Oî ohóva ha’eño ha oî ohóva hapicha ndive; oî ohóva yvy rupi ha oî ohóva mba’yrúpe; oî ohóva hi’árape ha oî ohóva upe mboyve ha upe rire.

Taha’eha’eháicha, opavavete katuete oipykúi tape ha oho. Oky térâ ndokýiramo; haku térâ ro’ýrô. Mba’eve ndojokói ñande rapichakuérape.

Oî oñembojáva hendápe ñesûháme, oî ogueraháva ijati’y ári peteî kurusu. Opa umi mba’e ohechauka ñandéve mba’eichaitépa tuicha pe jerovia oîva Tupâsy Ka’akupére.

ooo000ooo

TUPÂSY KA’AKUPE
Ohai: David Galeano Olivera
I
Tupâsy Ka’akupe
Kuña marangatu
Remimbi ha rejajáiva
Yvága ha yvýpe
Ha nepytyvô reme’êva
Opavave oikotevêvape
Tupâsy Ka’akupe
Kuña marangatu

II
Ne rendápe oñemboja
Opaichagua tapicha
Tesay ha jeroviápe
Ojerure ndepokatu
Ipirapire ha imboriahúva
Itavy ha iñarandúva
Tavaygua ha okarayguáva
Nderehe ojepoka
Ne rendápe oñemboja
Opaichagua tapicha

III
Yma, ko’áĝa ha tapiaite
Rojerure ndéve rema’ê haĝua orerehe
Eme’êmo oréve mborayhu, tesâi ha py’aguapy
Emboguéke ore ñe’âgui opaichagua ñemyrô
Ehechaukáke oréve tape potî ha hesakâva
Oremboguatátava vy’apavê ha tekokatu rapére
Yvágape, peteî ára, romoirû haĝua
teko marangatúpe Ñande Ru Guasu Tupâme
Upévare, yma, ko’áĝa ha tapiaite
Rojerure ndéve rema’ê haĝua orerehe

IV
Tupâsy Ka’akupe
Nde ha’e Paraguay retâ sy guasu
Yvate térâ yvy gotyo
Arasê ha Aragua gotyo
Taiñasâi nde pu’aka
Ha opavave toroiko
Jekupyty, tekosâso, tekojoja ha vy’apópe
Nde ha’égui Tupâsy Ka’akupe
Paraguay retâ sy guasu

ooo000ooo

TUPÂSY KA'AKUPE MOMBE'UPY - LA LEYENDA DE LA VIRGEN DE KA'AKUPE
Ohai:David Galeano Olivera
Oikójekoraka’e Tovatîme peteî ñande ypykue hérava Hose, ojapóva opaichagua ta’ânga yvyrágui. Rasa jeko ikatupyry upe mba’épe. Ndaiporivoi hasaha. Oñemombe'u Franciscano-kuera, oikóva upépe, omongaraihague chupe ha upehaguére Hose ojeroviaitereiha Hesukirito ha Tupâsýre. Se cuenta que antiguamente, hacia 1.603 más o menos, en la reducción de Tovatî, ciudad del actual Departamento de Cordillera; vivía el indio José, quien era un destacado escultor. Las imágenes que esculpía en madera eran de incalculable belleza.


Peteî ára Hose osê oheka yvyra oikotevêtava hembiaporâ. Oguata jave ka’aguýre, oñandúsapy’a hyapúva ijerére… nimbora’e Guaikurukuéra, ndaha’éiva hesegua, ohecha hikuái Hosépe ha oñemboja hese mbeguekatu kirirîme, ojukaségui ichupe. Hose oñandúvo chupekuéra ndaje tuichaiterei oñemondýi ha oñepyrû oñani ka’aguýre. Peichahágui ojuhu hapépe peteî yvyra kakuaa ha upéva kupépe jeko oñemi ha oñepyrû oñembo’e Tupâsýme. He’i chupe: “Néina che Sy Guasu, chepytyvômina ha asêramo ko’águi tekovére ajapóta ne ra’ânga kóva ko yvyra kakuaágui”. Un día, José salió y se dirigió a un monte cercano a fin de traer madera para realizar sus tallados. Mientras caminaba por un sendero, sintió en su entorno la presencia de los temibles indios Guaikuru. Asustado, José empezó a correr con todas sus fuerzas hasta que halló en su camino un enorme árbol. Como última opción de vida, él se escondió detrás y elevó una plegaria a la Inmaculada Concepción, hoy conocida como la Virgen de Ka’akupe. Le pidió su intercesión en ese momento difícil y desesperado y le prometió que si salía con vida de esa circunstancia, tallaría de ese árbol una hermosa imagen suya.

Upe jave ndaje Guaikurukuéra ohasa ijyke rupi ha jeko ndohechái ha noñandúi hikuái Hosépe. Uperire Hose osê yvyra kupégui ha ome’ê aguyje Tupâsýme; oho hógape ha oñepyrû hembiapo ohechakuaávo Tupâsy ñepytyvô. Hérape ojapo mokôi ta’ânga; peteî tuichavéva, ohejava’ekue Tovatîme; ha ambue michîvéva ojeguerahava’ekue Ka’akupépe ha ha’éva upe oñemomorâva ha oñemomba’eguasuvéva. Al rato, los Guaikuru cruzaron por el sitio sin descubrir a José; quien, tras ese milagro, agradeció a la Virgen por la ayuda prestada. Cuando retornó a la reducción, José talló dos imágenes de la Virgencita. Una de ellas, la más grande, quedó en el pueblo de Tovatî; mientras que la otra, la más pequeña, fue llevada a Ka’akupe donde hasta hoy es venerada por el pueblo paraguayo de confesión católica.

ooo000ooo

KÁSO ÑEMOMBE’U: LUCHIA’I HÁ TUPÂSY KA’AKUPE
Ohai:David Galeano Olivera
Jataity niko peteĩ tava’i iporã añetetéva, Tupã Ñandejára omohendava’ekue yvyty, ñu hovyũ, ha ysyrykuéra pa’ũme. Upépe hembypa kuimba’e ha kuña ikatupyry ha imarangatúva; omba’apóva kokuépe, omongakuaáva hymbamimi ha oñeha’ãva ohekombo’e porã iñemoñarépe.

Umi kuimba’e, kuña ha mitã hekorory ha isarakíva apytépe oikova’ekue Rosíta; kuñakarai mboriahu, peteĩmínte imembyva’ekue. Maria ombohérakuri chupe. Maria niko ndoikuaajepéi itúvape. Isy ndiventevoi oikova’ekue. Iporãitereivoínikova’ekue upe mitãkuña ha upévare avei ndaipóri kuimba’e ojesareko’ỹva hese. Áġakatu, Maria noñeme’ẽi mavavépe.

Isy niko he’ímiva’erã chupe: “Ñande kuña ñanemboriahúramo jepe, ñanderekopotĩva’erã. Kuimba’ekuéra niko oiko ñanera’ãvonte”. Ko’ã mba’e mbarete porã oikékuri Maria akãme. Upéinte niko, peteĩ ára, omanósapy’a isy marangatuete. Upépe katu iñarõvéntema he­ndive mitãkaria’ykuéra. Peichahápe ndaje avei oġuahẽkuri Jataitýpe peteĩ mitãkaria’y. Luchi herava’ekue. Py’ỹinte niko Maria ha Luchi ojojuhúmiva’erã ha oñomongeta kyre’ỹ. Arateĩ jave katu ojojuhu hikuái Tupãópe ha péichajave Luchi oúmiva’erã okaru Maria tapỹimime.

Ndatuichái niko upe itapỹi. Mokõi ikoty, ku kuláta jovái oje’eha. Avei itataypy, upépe osãingójepi ijapepo ha ijerére mbohapy apyka­pemi. Korapýpe katu oguereko peteĩ ykua osẽhágui y ro’ysã asyete. Péichante... “mboriahu rekópe”, he’ihaguéichajepi chupe isymi omano mboyve.

Vaicháku ojoguerahaporãtava’ekue. Luchi oumavoíkuri oiko hendi­ve ha vokóikema Maria opytákuri hyeguasu; upéicharõ jepe, Maria nomombe’úi mba’evete Luchípe. Ohasa rire umi jasy, Luchi ohechakuaa mba’éichapa Maria hyevu ñepyrũ ha peteĩ ko’ẽme ndaje – kirirĩhapete- osẽkuri oho. Ohejarei mitãkuñami hyeguasúvape. Maria opáykuri ha ndojuhuvéi hembiayhúpe ha upémarõ ohechakuaa ohejareihague ichupe. Oñemombo hupamíme ha hetájeko hasẽ. Ha’eño tyre’ỹ opyta.

Peteĩ pyhare, Santa Lucía árape, imembýsapy’a peteĩ mitãkuña’i neporãva avei. Ombohérakuri Lucía, heñoihaguére Santa Lucía árape.


Upéicharõ jepe, Luchia’ípente ojekuaave. Ohasávo umi ára niko Maria ohechakuaa Luchia’íre peteĩ mba’e: upe imembykuñami ndohechaietémbora’e. Hesatũjovaietéra’e, he’ihaguéichajepi umi iñi­rũmimi. Sapy’ánte katu osapukáimi hikuái chupe: “Mitãkuña’i resatũjovái”. Luchia’i oikómiva’erã toryjárõ umi mitã’i apytépe. Añete­hápe, umi iñirũmimi oñembohorýmiva’erã hese. Luchia’i ohendu umi mba’e he’íva ha’ekuéra ha heta mba’e noikũmbykuaái. Nahesakãiete chupe. Ndoikuaái, ndohecháigui. Upevakuére niko oporandúvonte oiko isýpe. Ohendúvo oimeraẽ mba’e he’íva umi iñirũ, pya’épeko, ho’a ha opu’ãháme, oujeýma oporandu isymíme. “Mba’éiko kuarahy”, “Mba’épiko sa’yju”, térã katu oporandúmiva’erã avei: “Mba’épiko yvága. Moõiko opyta”; ỹramo katu: “Che sy: mba’éiko he’ise mboriahu. Ñandépiko mboriahu”. Isy omoirũva chupe hupamíme, oñembosaráimiva’erã iñakãraguére, opoko kangy asy umi hesa­mimíre, ha tesay pa’ũme he’ímiva’erã imembymíme: “Áġante reikuaáne. Rehechapotaitémako che memby”.

“Añetéiko che sy. Avy’aitépa upéicharõ”, ombohováimiva’erã Luchia’i py’arorýpe. Upéi katu oñemokunu’ũmive ha oporandu: “Ha che ru piko araka’e outahína. Oiméne niko ñanderechaga’úma”. Vaicháku Maria ijahy’opa’ãva ohendúvo umi mba’e ha ñe’ẽ ryrýipe ombohováimi chupe: “Héẽ, oiméne niko péicha”. Umícha jave, omonge rire Luchia’ípe, Maria ohómiva’erá oñemombo hupápe ha hasẽ soro. “Mba’éreiko péicha rejapo cherehe Ñandejára”, he’ímiva’erã.

Maria niko heta oñepia’ã imemby rayhupápe. Oparupirei ogue­rahákuri chupe oipohánouka haġua. Ouva’ekue Paraguaýpe peteĩ tesapohãnohára katupyryete rendápe ha upe karai jeko he’iva’ekue ichupe: “Péicha ġuarãntema. Ne memby ndokuerakuaavéima”. Upe mba’e omona yvýre Mariápe.

Upéicharamo jepe, Maria noñeme’ẽikuri ha upémarõ ogueraha imembymime umi pohãnohára chae rupi. Opaichagua pohã niko ome’ẽkuri chupe umíva ha peteĩ katu ome’ẽ jepe chupe peteĩ kurundu’imi omosãingo haġua ijajúri, peteĩ vosa’i oguerekóva ipype­gua ha Maria oikuaa’ỹva mba’épa. Upéi ave niko, navõ ary, oúmiva’erã imembymi ndive Tupãsy Ka’akupe rendápe, hi’árape. Luchia’i ombo­týramo peteĩ ary, Maria omba’ejerurékuri Tupãsýme. He’íjekoraka’e chupe: ‘Ndaikytĩmo’ãvéi Luchia’i akãrague omboty peve pokõi ary. Chepytyvõmina Tupãsy ha’e... reipotáramo, emonguera ko che membymi’.

Ikatupyry katu niko upe Maria ha ha’ehaguéicha, noñeme’ẽi araka’eve. Amo hapópe añetetéko upe oje’évajepi: “Kuña Paraguáicha niko ndaiporivoi mokõi”. Maria omba’apo ao jejohéipe. Itapỹi ypyete rupi niko ohasa peteĩ ysyry potĩ ha upépe ohómiva’erã Luchia’i ndive ojaojohéi. Itakuéra pa’ũme oguapy ojohéi ha kapi’ipe ári oipyso ikã haġua. Asaje rupi oúmi sapy’ami imembykuñami ndive ojapo hembi’urã ha tataypýpe -apykape ári- okaru hikuái mokõive.

Ohasa asyve javérõ, Maria imandu’ámiva’erã peteĩ ñe’ẽngáre: “Mboriahu ha mbokajáre mante ho’áva aratiri”. Nahembiaporãi, imemby ndohechái ha heta hemikotevẽ. Upéicha ohasa ichupekuéra ġuarã umi ary. Upéinte niko oguahẽsapy’a upe ary pokõiha ha jepiveguáicha oñembosako’i hikuái mokõive ou haġua Tupãsy Ka’akupe rendápe. Luchia’i niko iñakãraguevukueterei oúvo; avei, ijao morotĩ ha ijape hovy, “promesera” oje’eha karai ñe’ẽme. Oġuahẽkuri hikuái Ka’akupépe, oguata rire Itakuruvi guive. Ohendu hikuái ñembo’eguasu ha jeko ohecha mba’éichapa peteĩ tapicha oguata’ỹva, opu’ã upe ijapykágui ha oguata. “Kóva ha’énema”, he’i ijupe Maria ohechávo upe mba’e guasuete. “Ymaiteguivémaniko roha’ãrõhína che sy marangatuete”, ombojoapy upéi ojesarekoporãvo Tupãsy Ka’akupe ra’ãngáre.

Upe ára pukukue javeve opyta hikuái Ka’akupépe. Ñembo’eguasu opa rire, Maria oguerahákuri Luchia’ípe, jepiveguáicha avei, Tupãsy ykuápe; ha péicha ndaje oikókuri oikundaha Ka’akupe. Upeichavérõ jepe, mba’evete ndoikói Luchia’íre. Tesaýpe jeýma Maria ohupi imembykuñamíme ha ohopa heseve hógape. Ohasa peteĩ ára, ohasa mbohapy, ohasa irundy... mba’evetevoi ndoikói Luchia’i rehe. Upépe ae Maria oñeme’ẽ, ojeity yvýre, omanose. “Mba’éreiko nderesarái orehegui Tupãsy”, he’ijeyjeýmiva’erã Maria.

Upéinte niko peteĩ arapokõindy rire, ka’arupytũ rupi, Luchia’i oñepyrũ iñakãnundu ha hasykatu. Heterasypaitésapy’a. Maria niko ome’ẽ chupe pohã ñana, omoñeno hendive ha omama chupe ojuhumívaguivepe. Luchia’i katu hasẽ’i hasẽ’i upe pyhare pukukue javeve. Hasy peve niko opytákuri oke, ko’ẽmbotávoma. Opáyvo Luchia’i niko, Maria ojapómahina tembi’urã ha ndaje ohenói chupe imembymi. Oho hendápe ha ojuhu ojesakytýhina. He’íjekoraka’e Mariápe: “Chejopietereíniko che resa che sy”. Maria ohupi hapypa’ũme, omokunu’ũ chupe ha mbeguekatu oipichy chupe umi hesamimi.

Upeichaháguinte Maria ohendúkuri peteĩ mba’e omopirĩmbáva chupe. “¡Ahecha che sy!, ¡ahecha che sy!”, osapukái Luchia’i. Opo mokõive ha osapukái. “¡Ahecháma che sy!, ¡ahecháma!”, osapukaijeyjeýkuri upe mitãkuña’i. Maria katu hendive osapukái ha hasẽ, ndoikuaavéi mba’épa ojapóta vy’águi. Upejavéjeko imandu’ákuri Tupãsýre; ha mokõive oñesũ ha oñembo’e ichupe, upe itapỹimi rovái.

Upe ára guive ave vaicháku mokõive hekove pyahúva. Vy’apo ha mborayhúpe oiko hikuái. Luchia’i ohókuri mbo’ehaópe ha upéi katu -ikuñataĩmbávo- oiko ichugui Ñandejára rembiguái. Isy katu opytákuri amoite Jataitýpe, jepiveguáicha, ojaojohéivo ysyry potĩ sakãme... he’ihaguéichajepi isy Rosíta amyrỹi: “mboriahu rekópe...”

Añetehápe, heta ohasa asy hikuái mokõive. Ndareirivoíniko he’ímiva’erã Maria: “Mboriahu ha mbokajáre mante ho’áva aratiri”. Áġa -heta ára ohasa rire- che ambojoapy chupe: upeichavérõ jepe, “Maymávape ġuarã osẽva kuarahy”.


ooo000ooo

VIRGENCITA DE KA’AKUPE
Ohai: Federico Riera
Ya la caravana de los promeseros
Asciende la loma De Ka’akupe,
Campanas de bronce tocando oraciones
Llaman a los fieles con su canto dulce
Para el ñembo’e.
Virgencita Santa recuerdo que un día
Con salmo en los labios hasta tí llegué,
Y allí de rodillas en tu santuario
Con fervor creyente como un peregrino
Yo también oré.

Oh, Virgencita de los Milagros
Tú que eres buena oye mi ruego;
Vengo a pedirte que tus perdones
Lleguen a mí.
Caudal de hechizos y de ternuras
Hay en tus ojos que son azules como ese cielo
Que cubre el suelo donde nací.

Un día quisieron llevarte muy lejos,
Pero en un milagro dijiste tove,
Desde entonces ciego
Creyente y sincero
Tu fiel pueblecito Virgencita blanca
Se postró a tus piés.

Como en un misterio de leyenda sacra
Con salmo en los labios hasta tí llegué,
Y allí de rodillas en tu Santuario
Con fervor creyente como un peregrino
Yo también oré.

Rehendusérô “Virgencita de Ka’akupe” Federico Riera mba’e ha opurahéiva “Los 3 Sudamericanos”, ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=owrdh6dqkuc&feature=related


VIRGENCITA DE KA’AKUPE (GUARANÍME)
Ohai: Federico Riera
Guaraníme: Edgar Galeano Domínguez
Pytûmby javérô ko tetâ ambuére
Hi’ântéva chéve ajevyjey
Rohecha haĝua ha roñañuâ
Aĝuahêre upépe pe Ka’akupépe ne renda peve
Mombyry asyete aime ndehegui
Pore’ŷ pohýi chepy’ajopy
Hi’ântema chéve peteî ko’ême
Che pytu aipyso ha asê aha che Tupâsymi
Ndereramínteko añembo’érô hi’ânte chéve
pe che retâgui mba’e ivaíva ko’ê ko’êre reityvyro
Ysyry satîre emombe’úna mba’eichaitépa
ne membykuéra oguahê nde rópe Tupâsy Ka’akupe
Pytûmby javérô ko tetâ ambuére
Hi’ântéva chéve ajevyjey
Rohecha haĝua ha roñañuâ
Aĝuahêre upépe pe Ka’akupépe ne renda peve


Rehendusérô “Virgencita de Ka’akupe” Federico Riera mba’e; Edgar Galeano Domínguez ohaiva’ekue Guaraníme ha opurahéiva Juan Carlos Oviedo ha los Hermanos Acuña; ehesakutu ko’ápe: http://www.youtube.com/watch?v=SgHKw89RlkA

No hay comentarios:

Publicar un comentario